ružový mrak

Autor: Štefan Moravčík | 23.1.2011 o 14:37 | (upravené 23.1.2011 o 15:00) Karma článku: 2,23 | Prečítané:  343x

Krátka báseň o láske z mojej vlastnej tvory.

Vo svetle noci a v tieni divých kvetov,

tam kde zrnká prachu sadajú na udupanú zem.

Tam je to miesto, kam sa stále vraciam s nočným slnkom si ľahnem.

Kroky hľa mäkké oblaky a tým ďalej väčšmi mriem,

a moja myseľ opúšťa kým ďalej väčšmi idem.

 

Ani otca ani Boha, ani matky, čo rany hoja.

Iba ona, z lásky slepej, ktorej sa všetci boja.

Muži dotknúť, muži pozrieť, muži čo i len očkom žmurknúť.

Jej krása, láska, čistota nesmie zhynúť.

 

A čo ja? Večný služobník tej lásky slepej,

čo by som bol býval bez nej?

I keby klesala voda a stúpal by ľad,

I keby dopredu by chodil rak,

I keby farby by sa pomiatli,

čo by ja bol bez lásky?

 

Ako keď mravce chodia, rad radom,

tak i moje srdce plesá byť jej druhom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.


Už ste čítali?