ružový mrak

Autor: Štefan Moravčík | 23.1.2011 o 14:37 | (upravené 23.1.2011 o 15:00) Karma článku: 2,23 | Prečítané:  347x

Krátka báseň o láske z mojej vlastnej tvory.

Vo svetle noci a v tieni divých kvetov,

tam kde zrnká prachu sadajú na udupanú zem.

Tam je to miesto, kam sa stále vraciam s nočným slnkom si ľahnem.

Kroky hľa mäkké oblaky a tým ďalej väčšmi mriem,

a moja myseľ opúšťa kým ďalej väčšmi idem.

 

Ani otca ani Boha, ani matky, čo rany hoja.

Iba ona, z lásky slepej, ktorej sa všetci boja.

Muži dotknúť, muži pozrieť, muži čo i len očkom žmurknúť.

Jej krása, láska, čistota nesmie zhynúť.

 

A čo ja? Večný služobník tej lásky slepej,

čo by som bol býval bez nej?

I keby klesala voda a stúpal by ľad,

I keby dopredu by chodil rak,

I keby farby by sa pomiatli,

čo by ja bol bez lásky?

 

Ako keď mravce chodia, rad radom,

tak i moje srdce plesá byť jej druhom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Barrandov. Televízia, kam Babiš a Zeman utekajú pred dotieravými otázkami

Politické diskusie nemajú na Barrandove veľkú sledovanosť, no sú lacné a zvyšujú prestíž moderátora.

DOMOV

Bitkári v škole v Demandiciach skončili, spolužiaci aj tak pykajú

Žiaci z obcí Lontov a Ipeľský Sokolec naďalej chodia do Demandíc.

KOMENTÁRE

Fico aj Danko sa zmenia na vítačov. To si pozrieme

Blíži sa čas, keď vláda bude musieť obhájiť príchod ekonomických migrantov.


Už ste čítali?