Som kráľ Dávid

Autor: Štefan Moravčík | 15.10.2014 o 20:57 | (upravené 15.10.2014 o 21:03) Karma článku: 3,72 | Prečítané:  518x

Vŕzgajú. Každý cestujúci si to musí všimnúť. Otváram dvere a ocitám sa vo vestibule. "Kam si máme kúpiť lístok?" Pýtajú sa ma priatelia. "Kremnica. Ak máte preukaz, pýtajte si študentský". Čakáme pri stĺpe a obzeráme pokladniču na peniaze na pomoc ľuďom. Oprem sa a hľadím. V duchu si prechádzam tváre - Monika, Ľubko, sestry Václavíkové a on. Má režímku, takže stojí pri mne. Presúvame sa k prvému nástupištu, pristavený osobný vlak Zvolen - Vrútky. Nastupujeme. Po chvíli vystupujem a presúvam sa do iného vozňa. V duchu sa usmievam, ako ostatní prechádzaju celý vlakom a hľadajú kupé.

 

Otvára sa notebook a dievčatá počas cesty sledujú nejaky seriál. Nezaujíma ma. Seriály typu "tehotné v 16" nie su mojou šálkou kávy. Ale tú by som si dal. Prebiehajú rozhovory, preplietané víziami v Domke, vtipmi, zábavnými príhodami. Cestu si užívame. 

Vystupujeme v Kremnici a kráčame smerom k fare. Po ceste sa zastavíme v obchode. Viem, je nedeľa. Nevyhli sme sa tomu. Pristúpime k farnosti, pozdravíme sa kaplánovi. Ubytovanie je akurát. Dochádza k prvým stretnutiam s madými a naše kroky vedú i na kalváriu.  Bohužiaľ, iba chlapci vydržali ísť až hore. Cesta opäť sprevádzaná rozhovormi a smiechom. Smiech nás opäť zdraví pri ceste späť, keď sa nad nami pustil dážď a rozbehli sme sa dole kopcom. Do kostola ideme s dáždnikmi i v pršiplášťoch. Mokrým nohám sme sa nevyhli.

"Kráľ Dávid" predstavil sa mi. Miroslav Weiss spomína s úsmevom a cítim, že to myslí úctivo. Očaril ho. Stačil jeden večer, jedna noc v Kremnici, dve-tri slovká počas konzumácie klobás, ktoré nám pripravili na fare. Záver leta si mladí užívajú.

Rozmýšľam nad ďalším sústom klobásy. Telefón s pánom "teológom" Kollárom zaujme prítomných sediacich. Po chvíli čakania skúšame poplašné zariadenie v kaplnke a zažíhame pochodne. Vstupujeme v duchu dobrodružstva do priestorov kláštora. Užíva si to. Kráľ Dávid drží pochodeň a šťatný si vymýšla príbehy miestnej histórie. Na "teológovej" tvári badať únavu, no i šťastie, že nás spoznal.

V ten večer sme pozerali film. Mnohí zaspali. On vydržal. Bol síce dlhý, ale hral na city muža. A tým on bol. Dobrodružstvo ho lákalo. Kráľ Dávid sa stal Kráľom. Svoje priateľstvo ukázal pri hrách, pokým sme čakali na vlak. Svoju dobrodružnosť vytiahol v kryptách kláštora. Svoju lásku ani nikdy neschoval.

Jeden výlet, jedna noc, jedna chvíľa. Stačilo. Tak málo stačilo, aby ste si ho obľúbili. Nechytil vás za srdce, priam vám ho vyrval. Až tak, že mi neskôr po nehode píšu mladí z Kremnice, ako je Dávidovi. Aby ste urobili svet krajším, stačí minútku žiť naplno.

"Už sa mu nepolepší" oznamujem Mirovi na chodníku. Jeho tvár prezrádza strach i úzkosť. Bol s ním pár minút, možno hodín, no i napriek tomu sa mu vryl do srdca. Život človeka nie je zbytočný, ak nám zmení srdce. Každé stretnutie je príležitosťou zmeniť smer a vykročiť. Možno ešte dnes. Možno zajtra. Máš šancu zmeniť srdce človeka. 

"Príde deň, keď spoznáte osobu ktorá vám navždy ostane v srdci." Píše Miro na sociálnej sieti dňa 24. septembra tohoto roku. Ako dlho trvá, kým takú osobu spoznáte?

On žil život naplno. On bol mužom. Priateľom. Kráľom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?