Na ceste neistej

Autor: Štefan Moravčík | 14.10.2011 o 15:57 | (upravené 14.10.2011 o 16:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  179x

Po uplynulých dňoch, ja zvykol som si

kdesi kráčať v ústrety slnka.

To oči mi zalialo bielym jasom,

ubohý jak mladá srnka.

 

Malé krôčiky tam a späť, lásky čistej neistej,

pohľad upierajúc do svetla.

To stalo sa mi osudným,

už nechcem odísť zo sveta.

 

Ty nádej živíš vo mne, ty ma voláš,

ja idem srdcom vidiaci.

To ako oheň a voda,

so srdcom v nútri kričiacim.

 

Cestu mi vytváraš, so mnou sa hráš,

dosť už, síl mi uberáš.

To biele vrany šepkajú,

že čo chceš to už máš.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

KOMENTÁRE

America first: keď narcistickí populisti sľubujú lepšie zajtrajšky

Oznámil len, že Ameriku ochráni boh.


Už ste čítali?