reklama

ružový mrak

Krátka báseň o láske z mojej vlastnej tvory.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vo svetle noci a v tieni divých kvetov,

tam kde zrnká prachu sadajú na udupanú zem.

Tam je to miesto, kam sa stále vraciam s nočným slnkom si ľahnem.

Kroky hľa mäkké oblaky a tým ďalej väčšmi mriem,

a moja myseľ opúšťa kým ďalej väčšmi idem.

Ani otca ani Boha, ani matky, čo rany hoja.

Iba ona, z lásky slepej, ktorej sa všetci boja.

Muži dotknúť, muži pozrieť, muži čo i len očkom žmurknúť.

Jej krása, láska, čistota nesmie zhynúť.

A čo ja? Večný služobník tej lásky slepej,

čo by som bol býval bez nej?

I keby klesala voda a stúpal by ľad,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

I keby dopredu by chodil rak,

I keby farby by sa pomiatli,

čo by ja bol bez lásky?

Ako keď mravce chodia, rad radom,

tak i moje srdce plesá byť jej druhom.

Štefan Moravčík

Štefan Moravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

žiak,študent,animátor Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu